Zažil som hambu, pravdu, srandu, všetko možne, až kym nezajdu, slova do hajzlu, žil som jak taifun, všetko zobral zo sebou až kym neskončil kalbu, zrazu nič, musel som riešit kalkul, gramy na vahu, sny v tahu, plnu hlavu problemoch začal riešit album, nevidel cestu, kde su, časy kedy to bolo tak easy, teraz musel točit biznis, lebo nepusitia tie čipsi, v zrkadle ksicht život nič si a vysip čo ti na krku visi ked ta zastavia fizli na dialnici a teraz viš bič že si piči nechceš ist sedet za blizni, život je prisny, žiješ ho v tísni a tisícky, sračiek ta taha do pičky, nevidiš smery, nervy ver mi take jakeby ti zostal iba pernik, nechcel s tej hry, vyskočit a skončit v dieri, kde ani boh neveri že to štastie dojde do dveri, a ajtak stale mierim v mieri, ten debil,  veril, že slova ktore selil, ziskaju pocit že som svojmu životu velil, išiel za tym, aj ked to prchalo jak dym, staval hrady, zo zahrady, nema školu ajtak dal fakty že mu to patri, ajtak dal pravdy, otočil na ruby, ich huby zavrel a vytiahol sa zo zahuby lebo to fakt lubil, sam sebe slubil, že to da lebo už davno stupil, na cestu kde by si si ten pocit nekupil, stoji to vela, vypisana duša vypisane pera, a každe včera do večera, aj ked sa choval jak zviera veril že to dojde do ciela, ty čo mysleli že ma ta kurva život zedla sú dávno vedla.., neni to štastie a neni to nahoda, že vyhral ten zavod a nežil podla navoda chcel byt za vodou a neriešit čo dat, chcel sa hrat, šak život je kratky, tolke zmatky za tie roky že dežavi že to vyyyde lebo to bude v piči pribeh