Niekedy ticho kričí viac než krik,

Niekedy ticho kričí viac než krik, srdce mi horí, aj keď zovňajšok je chill. Zradili ma tí, čo prisahali “navždy”, dnes už neverím slovám, len skutky majú váhu v pravde. [Sloka 1] Nechcem byť silný, len preto, že musím, slzy schovávam, lebo muž ich vraj dusí. Niesol som ťažké, no nikdy som neklamal, aj keď som padal, pravdu som nezaprel, nezaplakal. Brat mi sľúbil, že vždy budem mať kryt, a dnes ma obchádza jak tieň, keď príde zima a chladný byt. Nevadí, som naučený prežiť, aj keď ma to bolí, už viem, že musím sám seba ceniť. [Spev – Refrén] Niekedy ticho kričí viac než krik, srdce mi horí, aj keď zovňajšok je chill. Zradili ma tí, čo prisahali “navždy”, dnes už neverím slovám, len skutky majú váhu v pravde. [Sloka 2] Píšem ti list, čo možno nikdy neprečítaš, ale ver, že si vo mne zanechal viac než škrabanec a strach. Nemám hnev, len smútok, že si to vzdal, keď si mohol stáť so mnou, no radšej si cúvol, keď padal mrak. Dnes ťa už nehľadám, nehnevám sa, odpustil som, nie pre teba – ale pre svoj vlastný hlas. Lebo keď nosíš hnev, tak ti páli dušu, a ja chcem len pokoj, nie ďalší klam v kruhu. [Spev – Refrén + outro] Niekedy ticho kričí viac než krik, srdce mi horí, aj keď zovňajšok je chill. Zradili ma tí, čo prisahali “navždy”, ale aj tak verím – že pravda raz zvíťazí.