Vyvolená

sedím si na balkóne úplne sám prešiel som si dlhou cestou stále nenašiel ženu ktorú by som nazval svojou nevestou prešiel som si v živote peklom dlho nežil som vo svete peknom dlho nesedel som na strome pevnom strom na ktorom sedím sa strašne kýve nezasvätil som svoj život káve strom na ktorom sedím sa už láme padajú z neho kusy kvôri celé vetvy ja moja vyvolena sme sa stále nestretli okolo mňa duju silné vetry nestačí mi ze sedím tu v pletenom svetri sedím si tu v oku búrky vôkol mňa husté mračná tak povedz kočka za co si v živote vďačná ci nasla si svoju lásku alebo si len po sexe lačná áno viem máš svoju cenu určite nie si lacná určite tu nie si pre každého tiež hľadáš svojho vyvoleného tiež hľadáš chlapa pekného hľadáš chlapa rozumného chceš niekoho s kým si budeš rozumieť niekoho kto ti pomôže laskou zahorieť chlapa co prinesie ti do duše mier niekoho s kým budeš mat deti päť viem stačia ti iba dve no ja tu sedím na vetve stromu rozkyvaneho stromu menom život stále nenašiel som ta si môj klenot tak šaty staré chyť a vyhoď kúpim ti nové ved dnešný svet má kopu výhod musi sa stať zhoda náhod aby si našiel ten správny východ aby si našiel niekoho s kým môžeš pozorovať slnka východ a večer zas slnka západ život je ťažký zápas vždy musíš mat ten správny nápad ako sa s problémami porátať nie si už decko nemôžeš sa celý deň hrať smrtka nechoď si pre mňa ešte mi život nekráť akurát ho trochu spomal nech z tej jazdy nedostanem závrať trochu úsmevu a lúčov slnka do života mi vráť aby som viac nemokol keď zas budem v daždi stáť keď topánky si na ďalšej túre budem drať veď treba sa občas v živote aj zahrať snažiť sa a trochu šťastia si prihrat občas musíš si polievočku prihriať keď chceš frajerku musíš ju niekomu prebrať aby si sa mal s kým v posteli ráno prebrať aby si mal s kým do rána vieš čo je šťastie keď máš chlastat za čo ale sám seba sa pýtaš ze vlastne prečo by si mal svoje prachy míňať na také niečo ako je platený sex vieš ze to nie je nič pre teba ze je to už cez no tak snaž sa po rebríčku stupaj hore stále lez aby v tvojej duši nezostal len vyrubany les aby si nedopadol ako bezdak po ktorom nestekne ani pes veď ty sám to najlepšie vieš ako sa dostať stále výš ako sa dostať až do výšin života vyjsť na silnú skalu a zostať v suchu aj keď vôkol je potopa už dlho trápi ma ľudská slepota ľudia čo nevidia si ďalej od nosa ktorých nezaujíma kam speje naša planéta treba ju chrániť to vie už i mala Žaneta ze zem je živý organizmus žiadna skalita kométa co sa s meteormi vo vesmire preteká do mojich topánok už dávno zateka no aj tak ich nevymenim nevymenim až dokiaľ sa neozenim pretože prachy rad šetrím pretože planétu rad šetrím pretože nechcem aby sa narobili čínske deti mne kľudne stačí keď slnko na mňa každý deň svieti mne stačí keď nájdem vyvolenu ktorej prinesiem kvety tu končia sa naše vety tu stretávajú sa dva rozličné svety tu sedím sám v zaprasenom svetri pijem sám pivo jedno dve tri tak rozhliadni sa okolo seba poriadne oči si pretri vidíš len zombies co ráno chodia do prace a večer späť systém pristrihol im krídla obmedzil let nikam v živote neposuvaju sa idú dopredu no stále späť až kým nepríde ich definitívny koniec potom pohreb a ta najväčšia pieta z piet smútok dá sa im odcitat z pier ze chceli by mat v srdci mier no v ich duši zúri vojna pre systém sú krava dojna večer zábava ich horná dolná nie sú ako holubica mieru voľná svet už ťa dávno volá svet na teba kričí nebuď ako zombies nemaj v pi...