už sa nemôžem na to pozerať. už sa to nedá ani počúvať. tie výkriky a pláč ľudí. každý deň vchádzam do ulíc. každým dňom sa prechádzam po meste desi má to čo vidim. všade kde sa pohnem je to horšie. horšie a nikdy sa to nezlepší. v každom meste,v každej dedine sa vyparilo smiech a radosť. nastalo ticho a smútok poďme to vrátiť spet.ak toto prave počúvaš sú to fakta žiaden vymisel. tomu ver. Pocujem ten smutok z diaľky, vidim ako to dusite v sebe, tú zlosť,a to celé. ale stoho všetkého je smutné práve to: že ľudia obetujú svoj život ako by mali bojovať. je to choréeeee. vidím a počujem ako všetci zlihavate. Matky,deti , starý ľudia čo už nezvládajú ten nápor. povstalo zlo a vstupilo to medzi nás. tečú mi slzy po tvári, keď vidím že z človeka sa pomaly stáva bezdomovec. vidím veci ktoré by som ani nemal vidieť a počuť. chcel by som vám pomost ale vy si nedáte poradiť, mali sme toho najvisieho, chcel len to dobré, ale vy ste nechceli nasluchat. je to fakt. je ľahké sa otočiť v zad .a oto tasie podat pomocnu ruku, bez toho,že by si niečo za to chcel. je to choreeeee.kam až to všetko speje. a otom je to aj v tejto dobe. že si nedokážeme pomôct. je smutné že sme vymenili radosť za nenávist a zlost. je to tak. sam to nenapravis aj keby si to veľmi chcel. to je fakt.je to tak. pozri sa okolo seba, počúvaj to čo si počúval a videl keď si bol/a malý. příběhy sú příběhy, hudba je len hudba, ale realita je dosť krutá. je to fakt. trhá mi to srdce že presne ako on vám nemôžem pomôcť. poďme to zastaviť spoločne. nenechme zničiť to na čom nám najviac záleží.